Mongeova projekcia je kolmé premietanie na dve navzájom kolmé priemetne - pôdorysňu p=xy a nárysňu n=xz (obr. 1.36).

Každému bodu A priestoru E³ je jednoznačne priradená dvojica jeho združených priemetov (A₁, A₂), kde A₁ je kolmý priemet do pôdorysne p - pôdorys bodu A a A₂ je kolmý priemet do nárysne n - nárys bodu A. Pri zobrazovaní zložitých technických objektov používame aj kolmé priemety do ďalších priemetní. Voľbou nových priemetní, kolmých na pôdorysňu aj nárysňu, získame tretiu a štvrtú priemetňu, bokorysňu pravú, príp. ľavú. Piata priemetňa je rovina rovnobežná s pôdorysňou, podhľad (obr. 1.37).

Pri premietaní do viacerých kolmých priemetní sú jednotlivé priemety bodu A= (x_A, y_A, z_A, 1) určené nasledujúcimi karteziánskymi súradnicami v priemetni:

A₁=[x_A, y_A] - pôdorys                    A₂=[x_A, z_A] - nárys

A₃=[y_A, z_A] - ľavý bokorys                    A₄=[y_A+d, z_A] - pravý bokorys

A₅=[x_A, y_A+d] - podhľad

pre vzdialenosť d¹0 bokorysní, príp. prvej a piatej priemetne.

Umiestnenie jednotlivých priemetov na technickom výkrese je na obr. 1.37 vpravo (európska norma), zobrazované útvary umiestňujeme do súradnicového trojhranu Ox⁺y⁺z⁺.
Pri americkej norme zobrazované útvary umiestňujeme do súradnicového trojhranu Ox^-y⁺z^- a umiestnenie priemetov na technickom výkrese je na obr. 1.38 vpravo.

V Mongeovej projekcii združíme priemetne p (pôdorysňa) a n (nárysňa) otočením jednej z nich do druhej okolo spoločnej priamky, súradnicovej osi x. Takto získame v jednej nákresni dvojicu združených priemetov (A₁, A₂) bodu A, pre ktoré platí A₁A₂x₁=x₂ (priamka x leží v oboch priemetniach). Priemet súradnicovej osi x nazývame aj združovacia os a označujeme x_1,2. Pôdorys a nárys bodu sú združené v smere kolmom na združovaciu os (obr. 1.36). Pôdorys A₁ bodu je jednoznačne určený karteziánskymi súradnicami x_A a y_A bodu A, zatial čo nárys A₂ je jednoznačne určený súradnicami x_A a z_A bodu A.

Kolmé priemetne p a n rozdelia priestor na štyri kvadranty. Pre súradnice bodov priestoru z jednotlivých kvadrantov platí:

I. y_A> 0, z_A> 0           III. y_C< 0, z_C< 0

II. y_B< 0, z_B> 0           IV. y_D> 0, z_D< 0.

Združené priemety bodov A, B, C, D sú na obr. 1.39.

Druhým priemetom pôdorysne a prvým priemetom nárysne je združovacia os x_1,2. Každý bod pôdorysne PÎp má nárys na osi x_1,2 (|Pp|=0) a každý bod nárysne NÎn má pôdorys na osi x_1,2 (|Nn|=0) (obr. 1.40).